„Tenhle způsob léta zdá se mi poňekud nešťastným", týmto slávnym citátom by som mohol začať úvodník venovaný spomienkam na uplynulé obdobie. Letné obdobie sa končí a môžeme hodnotiť priebeh časti vegetácie. Mohol, ale nebolo by to správne. Pretože naše predstavy sa často rozchádzajú so záujmami prírody, jej zákonitosťami a schopnosťou všetkého živého prispôsobovať sa.
Po prvých obdobiach tropických horúčav a obrovskom zrážkovom deficite sa na prelome letných mesiacov počasie vrátilo do mantinelov, ktoré nám pamätníkom pripomenuli letá spred 20-30 rokov. Napriek nespochybniteľnému globálnemu otepľovaniu sme stále krajina mierneho pásma v strede Európy. A počasie si na rozdiel od nás stále robí čo chce.
Tephrocactusom horúce letné počasie vyhovuje, kvitnú a tvoria nové prírastky.
Rastliny (najmä tie vysokohorské) počas vlny horúčav, keď teplota v okolí Trnavy atakovala 35 ˚C a vzdušná vlhkosť klesla na hodnoty 20 %, prešli po jarnom kvitnutí do stavu dormancie. Neutešený pohľad na zatiahnuté lobivie a rebucie. Aj napriek tieneniu slnko nemilosrdne poznačilo pokožku niektorých chúlostivejších rastlín. Veľa príležitostí na zálievku v takomto počasí nebolo. Trpezlivosť však ruže prináša.
Lobivie po nútenom odpočinku zahájili novú vlnu kvitnutia.
O to potešujúcejšia bola reakcia rastlín na zmenu charakteru počasia. Ochladenie a následné zrážky vyvolali u mnohých rastlín nástup druhej vlny kvitnutia. U niektorých rastlín možno výraznejšej, ako bola tá jarná. Letné kvety sú v mojich podmienkach podstatne väčšie a výraznejšie a ich počet prekonal bežný priemer. To, čo vyzeralo v prvom momente ako negatívum, následne vyvolalo veľmi pozitívny efekt. To len potvrdzuje skutočnosť, že každý rok a každá vegetácia je iná, jedinečná. Príroda sa nedá zaškatuľkovať.
Parodie v kvete sršia eleganciou.
Našťastie, pretože práve táto skutočnosť nás neustále núti skúmať jej zákonitosti a spojitosti. Hľadať optimálne podmienky pre naše rastliny, experimentovať so zložením substrátov, zaoberať sa výživou a ochranou, mixovať svetelné a tepelné podmienky. Pre mňa je naša záľuba v prvom rade pestovateľskou a až sekundárne zberateľskou záležitosťou. Škoda, že sa tento aspekt tak trochu vytráca. Kolekciu zdravých a kvalitných rastlín, aj keď rozsahovo skromnú, ocením viac ako les menoviek pri rastlinách evidentne chradnúcich. Klobúk dolu pred tými, ktorí dokážu skĺbiť estetickú aj zberateľskú stránku.
Aj zástupcovia ostatných rodov sa nedali zahanbiť.
Ponuka je však veľmi široká (dnes sa pousmejem, keď zoberiem do ruky ponukový katalóg spred „nežnej“) a je ťažké odolať. Zberateľstvo je „droga". Tak, ako píše Karel Čapek v knihe „Zahradníkův rok", kaktusári sú sektári a kaktusy sú rastliny tajomné. A predsa zlatý vek popularity našej záľuby, čo sa týka počtu nadšencov, bol práve v období relatívneho nedostatku. Prebytok a dostupnosť nie sú vždy zárukou zvyšovania záujmu. Áno, faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je podstatne viac a nie som práve z tých, ktorí plačú za „starými dobrými časmi", ale vekový priemer členov našich klubov hovorí jasne.
Ale dosť bolo filozofie, všetko sa vyvíja a možno súčasná dormancia je predzvesťou novej aktivity. Je za nami veľká časť vegetácie a rastliny zhodnocujú jej prínosy. Začína krásne obdobie, dúfam, že príjemných teplých dní a chladných večerov, obdobie, v ktorom rastú do krásy. Tešme sa z nich a užívajme si možnosť byť tak intímne prepojení s predmetom našej záľuby.
Komentáře
kp
kp
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.