O Matucana haynei sa kedysi písalo dosť často, dnes tomu už tak nie je.
Preto by sme chceli trochu na tieto nádherné rastliny poukázať a priblížiť ich krásu, ktorou sa pýšia vo svojej domovine, v Peru. Patria medzi takzvané biele matukany, ktoré rastú vo vyšších polohách a znesú nižšie teploty, nie však teploty mínusové. Popísaných bolo niekoľko subspecies alebo variet, začína v tom byť trochu chaos. Môžeme nájsť mená ako Matucana blancii, M. yanganucensis, M. yanganucensis var. setosa, M. lutea a množstvo ďalších. Ani my sa v tom nevyznáme, myslím, že väčšina zberateľov je na tom podobne ako my. Môžete si porovnávať rôzne druhy, variety, subspecies, ale vždy sa príde na to, že každý má pod menovkou niečo iné, podobné inej rastline, proste chaos. Do tohto chaosu už poriadok nezavedie asi nikto. Preto by bolo správne pestovať tieto rastliny len pod jedným spoľahlivým menom Matucana haynei s presnou lokalitou, len vtedy sa dá s určitosťou povedať, že meno je správne.
Matucana haynei, pod Huascaranom, 3852 m n.m.
Mali sme možnosť pozorovať tieto kaktusy na rôznych lokalitách, ale že by sme na rastlinách videli nejaké veľké rozdiely, to sa nedá povedať.
M. haynei, Chicla, 3880 m n.m.
M. haynei, Chicla, 3880 m n.m.
Áno, na niektorých lokalitách boli kaktusy väčšie ako na iných, na niektorých rástli viac stĺpovite,
M. haynei, výška rastliny približne 35 cm, Chicla, 3880 m n.m.
na iných boli skôr guľovité.
M. haynei, Chicla, 3880 m n.m.
Otŕnenie je takmer rovnaké, prostredie, v ktorom sa vyskytujú, je tiež podobné a aj substrát, v ktorom rastú, je podobný (nerobili sme rozbor), dokonca nadmorské výšky, v ktorých sa vyskytujú, sú rovnaké, i keď sú od seba vzdialené niekoľko desiatok, či stoviek kilometrov.
M. haynei, Chicla, 3880 m n.m.
M. haynei, Chicla, 3880 m n.m.
M. haynei var. elongata, Conococha, 3357 m n.m.
M. haynei var. elongata, Conococha, 3357 m n.m.
M. haynei var. herzogiana v daždi, Huaraz, 3525 m n.m.
Pár slov o požiadavkách v kultúre:
Matucana haynei ako vysokohorská rastlina vyžaduje v kultúre umiestnenie na plne osvetlenom stanovisku s dostatočným pohybom vzduchu. Je však citlivá na agresívne slnečné žiarenie v letných mesiacoch v súbehu s nízkou vzdušnou vlhkosťou. Kombinácia týchto dvoch faktorov zvyšuje riziko popálením.
Na rozdiel od matukan z nižších nadmorských výšok je tolerantnejšia k poklesu teplôt až k nule, krátkodobo toleruje poklesy aj do záporných hodnôt. V žiadnom prípade to však nie sú rastliny odolnosťou k nízkym teplotám porovnateľné s horskými rastlinami z južnejších oblastí kontinentu. Vyhovujú im miernejšie denné teploty do max. 30 °C s možným nočným poklesom až k 5 °C pri vyššej vzdušnej vlhkosti. Dobre rastú v otvorených prístreškoch len zhora krytých pred dažďom, ale pekné rastliny dosiahneme aj vo veľmi dobre vetraných skleníkoch. Rastliny sa zbytočne nevyťahujú a pekne vytŕňujú.
M. haynei, zbierka a foto R. Cipár.
Zálievka pri tomto okruhu rastlín má byť pravidelná a relatívne výdatná, za predpokladu dostatočne priepustného substrátu. Prílišné presychanie substrátu im nesvedčí, vegetujú lepšie pri trvalej miernej vlhkosti substrátu. Ocenia intenzívne rosenie. Hnojením podporíme bohaté kvitnutie a rast rastlín. Zimovanie bez problémov, znášajú umiestnenie aj bez prístupu svetla pri teplotách okolo 10 °C bez zálievky.
M. haynei KK275, Matucana, 2200 m n.m., zbierka a foto R. Cipár.
M. haynei KK 1299, Uchupata, 2800 m n.m., zbierka a foto R. Cipár.
V kultúre kvitnú rastliny opakovane počas celej vegetácie, hlavným obdobím je jar, ale kvety sa objavujú až do konca sezóny. Po opelení produkujú množstvo veľmi dobre klíčivých semien.
M. haynei var. clavispina KK575, Vulcan Coracora, 3500 m n.m., zbierka a foto R. Cipár.
Výsev týchto rastlín býva úspešný, semenáče sú odolné a rýchlo prirastajú. Pozor na prehriatie a preschnutie výsevu v prvom období po vyklíčení. Rastliny je zbytočné vrúbľovať, pravokorenné rastú bez problémov a zachovávajú si svoj typický habitus.
M. haynei var. perplexa KK1459, Recuay, 3600 m n.m., zbierka a foto R. Cipár.
Na priložených fotografiách si môžete porovnať ako vyzerajú tieto nádherné kaktusy v prírode a ako v špecializovanej zbierke.
Snímky: M. Snopka (12) a R. Cipár (6)
Písané pre časopis CACTACEAE etc., číslo 2/2017, Volume XXVII., str. 51 – 57.
Uverejnené s láskavým súhlasom autorov a redakčnej rady CACTACEAE etc.
