Slnečné lúče pôsobia ako tonikum nielen na rastliny a mne sa čoraz ťažšie usadá ku klávesnici. Treba ešte presadiť to, čo sa nestihlo v priebehu zimného odpočinku, na letné stanovisko vyložiť prvých otužilcov a na ich miesto premiestniť ostatné prebúdzajúce sa rastliny. A že ich po presadení nejako pribudlo. Ako som písal priateľovi, mám podozrenie, že mi ich v noci na zimovisko niekto nosí. Vždy sa k tejto činnosti dlho odhodlávam, ale konečný efekt rastlín s novým substrátom, zbavených hriechov predchádzajúcich sezón, stojí za to.
Teplota bude postupne stúpať, vegetačné vrcholy sa začínajú lesknúť a prvé nesmelé puky sa derú na svetlo. Tí šťastnejší z nás, ktorí vlastnia temperované skleníky, už hľadia smelo do novej sezóny. My „skromnejší" skôr tušíme ako vidíme. Ale vegetácia nastupuje.
Parodia chrysacanthion patrí k prvým poslom jari.
Otužilci, ktorí prežili zimné obdobie voľne na skalke, postupne „ožívajú“.
Výsevy už dostali prvú zálievku, dorast netreba veľmi trápiť. Časť sukulentov tiež ochutnala po zimnom pôste vodnú spŕšku a bromélie sa po priebežnej miernej zálievke počas celej doby zimovania vracajú k letnému zafarbeniu. Na parapetnej doske tlačia svieže lístky nežné sinningie, môj nový hriech. Či vášeň?
Sinningia iarae a Dyckia marnier-lapostollei, brazílske krásky, ktoré ocenia každý lúč jarného slnka.
Áno, vášeň je motorom našej záľuby. S postupujúcim vekom sa moja vášeň rozbehla na rôzne smery a do zbierky ortodoxného kaktusára sa pomaly, ale iste, vkradli aj zástupcovia iných čeľadí. Občas mám tak trochu pocit, že tým vyvolávam kriticky zdvihnuté obočie u kolegov. Ale ako hovorí klasik: „Krása je v očiach toho, kto sa pozerá". Trochu školy tolerancie nikdy a nikomu neuškodí.
Tohto roku sme si aj tu na „dolniakoch" užili nielen typickú inverznú zimu, ale aj slušnú nádielku snehu a zopár mrazivých dní a nocí. Slnečného svitu bolo málo, zúfalo málo. Som zvedavý, ako sa to prejaví na násade pukov hlavne u rastlín, ktoré zimné slnko ocenia.
Sú rastliny, ktoré v našich zbierkach zotrvávajú vo vegetácii aj počas krátkych zimných dní. Úspešne ich pri miernej zálievke prežívajú Austrocylindropuntia floccosa a Aloe polyphylla.
Krátke a pochmúrne dni sú však natrvalo preč. Isteže, apríl ukáže ešte aj svoju rozladenú tvár a teplo je ešte ďaleko. Ale jar už nič nezastaví.
Kvet Aloe longistyla nedosiahol v pochmúrnom počasí dokonalé vyfarbenie, určite však potešil.
Môžeme konečne zaboriť svoje ruky do „hliny" a začať pomáhať stvoriteľovi v jeho práci. Prebudiť svoju vášeň zo zimného spánku a tvoriť. Snažiť sa, aby naše rastliny prosperovali, rástli do krásy, kvitli a plodili. Lebo predmetom našej záľuby nie je skúšať čo vydržia, ale vytvárať im čo najlepšie podmienky, za čo sa nám odmenia svojou krásou.
Pretože krása nás robí lepšími.
