Arequipa hempeliana (Guerke) Oehme 1940

Čo pod týmto menom môžeme vidieť, alebo aj pestujeme v zbierkach? Je to zaujímavá otázka lebo, ako to už poznáme, veľa ľudí sa chce nejako zapísať do dejín.

Keď je to botanik alebo kaktusár, tak aspoň tým, že sa mu podarí nejako prekombinovať popísané rastliny do iných rodov, prípadne premenovať kvôli dôvodom, ktoré poznajú zrejme len oni a v poslednom čase sa to už považuje skoro za normu. Jeden to robí kvôli tomu, že študuje semená, druhý študuje semenáčiky, ďalší tvar kvetov a plodov, chemické zloženie látok v rastline, najnovšie aj DNA. Každý z nich má podľa seba vlastnú pravdu a tú bude samozrejme presadzovať. Takže ja budem, ako aj väčšina z nás pestovateľov, mať pri rastlinách menovky, ktoré sú pri prvých popisoch, ale najlepšie s lokalitou, tá je v dnešnej dobe asi najdôležitejšia. Prečo toto všetko píšem? Je to práve kvôli rodu Arequipa, ktorý niektorí kaktusári už neuznávajú a radia do iných rodov. Zrejme najviac podobných znakov má rod Arequipa s rodom Oreocereus. Tu by sa dalo súhlasiť s preradením do rodu Oreocereus, nielen preto, že majú veľké množstvo podobných znakov ale rod Oreocereus bol ustanovený takmer o 20 rokov skôr ako Arequipa. Dokonca na začiatku sa objavil v rode Echinocactus, čo je samozrejme veľký omyl, no berieme to s rezervou, bolo to v roku 1919. Zaujímavé bolo aj to, že ešte skôr sa základný druh objavil v rode Echinopsis a to v roku 1909 (Echinopsis hempelianus). No a teraz chcem priblížiť to, čo ma zaujalo najviac. Pri porovnaní DNA rody Arequipa a Oreocereus by oba mali patriť do rodu Echinopsis, pretože majú viac ako 98 % spoločných znakov DNA. To znamená, že by sme mali mať v zbierkach Echinopsis hempelianus, ako to chcel presadiť Gürke v roku 1906. Tak si teraz predstavte, že máte vedľa seba v zbierke Echinopsis eyresii a Oreocereus celsianuis, prípadne Arequipu hempeliana, ale podľa menoviek to bude všetko Echinopsis. Čo všetko podľa DNA je v dnešnej dobe Echinopsis? Sú to rody ako Borzicactus, Espostoa, Haageocereus, Matucana, Mila, Oreocereus, Oroya, Pygmaeocereus, Trichocereus a Rauhocereus. Môj názor je, že by sa malo do úvahy brať viac faktorov, podľa ktorých by sa mali rastliny prekombinovať do iných rodov. Tak napríklad Oreocereus, Arequipa, Borzicactus a Matucana majú zygomorfné kvety a kvitnú cez deň. Espostoa, Haageocereus a Pygmaeocereus majú nočné kvety a takzvané tanierovité. Mila má malé tanierovité kvety s veľmi krátkou trubkou a otvárajúce sa cez deň. Rod Oroya je v tomto úplne odlišný od všetkých tu spomenutých, kvety má malé, v podstate strapaté a denné. Keď to tak vezmem, podobné kvety ako Echinopsis má určite Trichocereus a Pygmaeocereus, tak trochu aj Haageocereus, ale ten má vždy oveľa kratšiu kvetnú trubku. Teraz zoberme tvar, či rast týchto druhov. Okamžite všetkých napadne rod Oroya, čo tam ten má robiť, sú to guľovité rastliny. Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho, ale to nechám na Vás, urobte si názor sami, ja sa radšej vrátim k nádherným rastlinám, o ktorých tu chcem niečo napísať.

Arequipa hempeliana má dosť veľký areál výskytu na juhu Peru. Začína niekoľko desiatok kilometrov pod známym mestom Nazca a rastie až južne pod mestom Torata. Prvé rastliny rodu Arequipa boli objavené v okolí mesta Arequipa a tak vzniklo aj meno tohto rodu. Výskyt A. hempeliana je vo výškach od 2200 do 3450 m n.m. I keď sa v popise dočítate, že rastú od 2200 do 2600 m n.m., my sme ich pozorovali aj vo výškach nad 3000 m n.m., dokonca aj v okolí mesta Yura, ktoré je v údolí medzi vysokými horskými hrebeňmi Ánd. Tieto úžasné rastliny pestujem zo semien už niekoľko rokov, preto som chcel vidieť ich prirodzené prostredie, kde rastú. Po tejto skúsenosti som mohol nastaviť ich kultúru pestovania. Kaktusy sú to veľmi pekné, i keď v zbierke nebudú nikdy tak vytŕnené ako v prírode. Zo začiatku rastú ako guľovité kaktusy, až vo vyššom veku sa ich stonky začínajú predlžovať a sú z nich stĺpovité rastliny, dorastajúce do výšku 30 – 40 cm. V zbierkach sa stonky predlžujú skôr.

Zaujímavá je ich epidermis, ktorá je v prírode sivá, v zbierkach prevažne zelená. Sú husto otŕnené a najdlhšie tŕne môžu mať aj 5 cm, ktoré smerujú ohnuté nahor. Najkrajšie sú ich červené, zygomorfné kvety. V zbierkach kvitnú veľmi neochotne. Moje rastliny majú takmer 10 rokov a ešte nekvitli.

Prvé A. hempeliana sme videli niekoľko kilometrov od mesta Yura, vo výške 3000 m n.m. Aj keď sme mali GPS na lokalitu, hľadanie bolo zdĺhavé a už sme mysleli, že ich ani nenájdeme. No keď sme objavili prvý solitérny semenáč, veľký asi 15 cm, už sme vedeli, že sme na správnom mieste.

Arequipa hempeliana, prvý nájdený semenáč, Yura, 3000 m n.m.

Na lokalite je vyššia tráva, i keď riedka, čo sťažovalo hľadanie, a aj množstvo kríkov. Po chvíli sme objavili aj niekoľko trsov. Niektoré mali v priemere aj pol metra. Najvyššie rastliny mohli mať niečo vyše 30 cm.

A. hempeliana, Yura, 3000 m n.m.

Škoda, že sme tu nevideli kvety, len vyvíjajúce sa puky, ktoré mali pred sebou ešte niekoľko dní do kvitnutia.

A. hempeliana, detail pukov, Yura, 3000 m n.m.

V okolí rástlo obrovské množstvo Cumulopuntia sphaerica, niekedy sme museli premýšľať, kde stúpiť, ale aj tak sa stalo, že sme si na topánke odnášali nejeden článok. Rastú tu tiež aj iné zaujímavé kaktusy ako Corryocactus aureus, Trichocereus schoenii a Weberbauerocereus weberbauerii.

O pár kilometrov ďalej sme vyšli do výšky 3220 m n.m. a tu sme tiež našli niekoľko A. hempeliana, i keď ich tu už bolo oveľa menej.

A. hempeliana, Yura, 3220 m n.m.

Rástli tu aj Cumulopuntia zenderi, C. corotilla a Lobivia pampana, len Weberbauerocereus weberbauerii sme tu nevideli. Ďalšie arequipy sme mali možnosť vidieť až po niekoľkých dňoch a niekoľkých desiatkach kilometrov ďalej, pri meste La Apacheta vo výške až 3430 m n.m. Tu rástli hlavne v koryte rieky, kde momentálne nebola voda, asi 2 metre nad jej dnom.

Množstvo A. hempeliana priamo nad dnom koryta rieky, La Apacheta, 3430 m n.m.

Nad nimi rástli všade prítomné Cumulopuntia sphaerica, C. ignota aj C. fulvicoma,...

Cumulopuntia fulvicoma, La Apacheta, 3430 m n.m.

... Austrocylindropuntia subulata var. exaltana, ale aj nádherné veľké trsy Oreocereus leucotrichus. Na tejto lokalite boli puky tesne pred rozkvitnutím, ale ani tu sme nevideli otvorené kvety a ani jeden plod.

0809

Obr. vľavo: A. hempeliana, menší trs nad korytom rieky, La Apacheta, 3430 m n.m.

Obr. vpravo: A. hempeliana, tesne pred rozkvitnutím, La Apacheta, 3430 m n.m.

A. hempeliana, veľmi starý trs tesne nad korytom rieky, La Apacheta, 3430 m n.m.

A. hempeliana, niekoľko kusov nad korytom rieky, La Apacheta, 3430 m n.m.

Tretiu lokalitu sme navštívili až ďalší deň, asi 30 km za mestom Torata, vo výške 3020 m n.m. Dlho sme sa tu nezdržali, lebo prichádzala hmla a bolo dosť chladno. Tak sme len prezreli, čo tu všetko rastie a okrem Areuipa hempeliana sme našli aj Cumulopuntia sphaerica, Trichocereus schoenii, Austrocylindropuntia subulata var. exaltana a veľmi zaujímavú Cumulopuntia sp. s obrovskými článkami, podobnú argentínskemu Tephrocactusu alexanderi. Na lokalite nás zaujali aj nádherné prírodné bonsaje, ktoré akoby boli už upravované japonskými špecialistami.