Tento rod ustanovili v roku 1920 Britton a Rose,
vtedy podľa jednej rastliny, a to Pilocereus macrostibas. Schumann (1903) a roku 1905 Berger zmenili názov na Cereus macrostibas. Následne Britton a Rose vytvorili meno Neoraimondia podľa pohlavných znakov.
Neoraimondia macrostibas typ Schumann, ale Backeberg opravil chybu pomocou názvu podľa staršieho popisu, ktorý spravil Meyeni. Ten objavil tieto rastliny v južnom Peru v roku 1833 a nazval ich Cactus arequipensis (N. arequipensis).
Rastliny tohto rodu rastú ako veľké kry alebo stromy, 4 – 15 m vysoké, zeleno-šedé vzpriamené stonky, široké do 40 cm v priemere. Rebrá, ktorých je 4 – 8, sú vzdialené ďaleko od seba, veľké areoly sú okrúhle až podlhovasté, nadýchané, hnedé, ostnaté, rastú niekoľko rokov. Tŕne rastú vzpriamene, sú flexibilné a môže ich byť až 12. Sú veľmi dlhé, do 25 cm . Kvety sú denné, biele, ružové alebo červené, plody sú zaoblené s malými hnedými areolami a krátkymi tŕňmi. Semená sú čierne, hrboľaté.
Lokality, na ktorých rastú: vyprahnuté pobrežia Peru a v Bolívii. V Peru rastie typová Neoraimondia arequipensis a dva poddruhy. V Bolívii rastie len jedna, N. herzogiana (Backeberg) Buxman & Krainz 1967, v provincii Santa Cruz.
My sme mali s našou expedíciou možnosť vidieť tieto rastliny v Peru, a to všetky, ktoré tam rastú. Tak ich trochu priblížim. Neoraimondie sú vysoké, majestátne cereusy, ktoré spoznáte už z diaľky. Ich rozšírenie popri pobreží je obrovské, no vo vnútrozemí by ste ich márne hľadali. Ich výskyt začína na juhu Peru v provincii Tacna, v blízkosti hraníc s Chile, kde môžete vidieť typové rastliny N. arequipensis, ktorých lokalita sa tiahne na sever až k juhu provincie Ica. Na severe provincie Ica začína výskyt N. arequipensis subsp. roseiflora a ich lokalita končí na severe provincie Lima. N. arequipensis subsp. gigantea má rada viac tepla než predošlé dve, a tak sa vyskytuje v menšom množstve od provincie Ancash až do Piura.

Neoraimondia arequipensis (Meyen) Backeberg, Blatt. 1936
Rastliny narastajú až do výšky 8 m pri priemere kmeňa až 40 cm. Vetvia sa už na báze a tak tvoria kry. Majú 7 – 8 rebier, ktoré sú hlboké. Areoly sú hnedé, pripomínajú plyš, na ktorých vyrastajú malé, hnedé tŕne. Tŕňov môže byť 7, dlhých do 25 cm. Kvety sú zeleno biele, veľké asi 3 cm. Zrelé plody sú fialové, v priemere 7 cm a majú na sebe malé hnedé areoly a v nich malé tŕne. Plod pri dozretí vonia a je plný šťavy. Rastú vo výškach od 800 do 1200 m n. m.




Neoraimondia arequipensis subsp. roseiflora (Werd. & Backeberg) Ostolaza 1998
Robustné rastliny, 2 – 4 m vysoké, veľmi podobné typovej rastline, ale majú len 4 – 6 rebier. Najväčší rozdiel je v kvete, ktorý je ružový. Plody sú taktiež ružové až tmavo červené, guľovité.



Neoraimondia arequipensis subsp. gigantea (Werd. & Backeberg) Ostolaza 1998
Tieto rastliny dorastajú do výšky 8 – 15 m, majú vzpriamené vetvy, rebier majú 4 – 5. No areoly, ktoré sú typické pre tento rod, sa vytvárajú až vyššie na vetvách a môžu byť veľké aj viac ako 15 cm. Dokonca sa môžu rozdvojovať. Kvet je fialový a plody sú červené. V plodoch týchto rastlín sme našli veľké červy, ktoré vyžierajú dužinu. Výskyt týchto obrov je okolo 300 m n. m.


Snímky: M. Snopka
Písané pre časopis CACTACEAE etc., číslo 3/2016, Volume XXVI., str. 109 – 112.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora a redakčnej rady CACTACEAE etc.
